A la frontière na Blog.cz

Nikdy by som nebola cakala, ze si s niekym takto sadnem. Este ma ja tak tvarovane plece, len si don zaborit tvar... Fakt je asi pre mna stvoreny.

Ale nebolo to vzdy lahke.

Marion je uz v opatere rodicov a na rustinu uz akosi nemam mentalne predpoklady. Mozno je to tym, ze som uz dnes presla dve kapitoly a zopakovala si poslednych devat... Takze vramci tohoto vynimocneho oddychu by som sa s vami rada o nieco podelila.

Mili citatelia,

odkedy som tu zverejnila posledny clanok, moj zivot sa dost zmenil. Marion je cim dalej nezbednejsia a tym moja praca unavnejsia, povedzme, ze si neustale a tym myslim naozaj neustale vyzaduje pozornost. Kedze ma uz skoro rok, prakticky cez den nespi a ja mam ledva cas na zakladne zivotne ukony.

Dalsia vec: stretla som niekoho, pri kom sa citim velmi dobre a sedi mi. Nebyva ale za rohom a tak sa vidame vylucne cez vikendy, t. j. cely vikend "zabity". A viete si asi predstavit, ze ked som cely tyzden s Marion zatvorena doma, nemam chut ostat vo svojej temnici aj cez vikend. Zvlast teraz, ked je pekne.

Okrem toho som mala viacero zdravotnych problemov (a stale mam) a vybavovat take veci v zahranici je uplna "radost". O refundacii nakladov ani nehovorim...

A najdolezitejsie: pomaly hladam pracu. Obehavam podniky, agentury ci jednoducho ludi, ktori by mi vedeli poradit. A kazdy volny moment venujem studiu rustiny, ktora by mi pri hladani mohla dost pomoct.

Takze tak.

Preco to vsetko pisem az teraz? Nuz, popravde, myslela som, ze sa to po par tyzdnoch utrasie, ale nezmenilo sa prakticky nic, akurat pribudlo, dokonca uz spavam menej ako za studentskych cias. Verim ale, z to vsetko ma cenu a ze mi to pomoze v hladani mojho stastia.

Ospravedlnujem sa teda, ze sa uz s Vami nebudem delit o zazitky z mojho pobytu a dakujem, ze ste ma doteraz citali a podporovali.

Vsetko dobre!

...A nebojte sa bojovat o svoje stastie. Malokedy pride samo.

Romana

Dlho som sa neozvala... akosi na to nebol čas. Bola som totiž na dovolenke. Doma.

Teda záleží, ako slovo dovolenka definujete.

Ja sa z tej mojej spamätávam ešte teraz.

Ďakujem Kritstínke za skvelú ideu, písať aj o tom, čo ma tu štve. Aby ste si neurobili skreslený obraz vďaka mojím ružovým okuliarom

Čosi, čo si všimnete snáď hneď po príchode do regiónu, sú CENY. Je to proste Sodoma-Gomora.

...Alebo pánko, čo stále predo mnou v rade na autobusenku

Hodno spomenúť, že vonku bolo -7 °

Istého známeho menom Luc som vám už spomínala. Je to sympaťák a keďže už presiahol 40ku, trochu mi pripomína môjho oca. Každopádne, tých 42 rokov života dobre využil a pochodil kus sveta. Pochádza z Bordeaux, ale vyrástol na Floride, študoval v Japonsku, so ženou žil v New Yorku a teraz je v Ženeve (pracuje totiž v OSN). Medzitým bol v Tajsku, Bosne a všelikde inde... Takže vždy má čo zaujímavé povedať

...Alebo akým štýlom ma zatiaľ balilo 80 % Francúzov.

V piatok večer som si povedala, že tretí večer doma už nevydržím, tak som sa vydala do Źenevy na večer spoločenských hier. Aj napriek teplotám v rozhraní -6 až -14 °.

Minulý štvrtok som strávila celkom zaujímavý večer.