Ako sa stať au-pair 1

13. června 2011 v 19:23 | Romana |  Všeobecné
Zvažovali ste niekedy pracovať ako au-pair? Nie je to zlý nápad, hlavne ak máte radi deti, nevadí vám upratovať, chcete sa dobre naučiť jazyk alebo jednoducho chcete "zmeniť vzduch". Ja som sa po 21 rokov života konečne rozhodla prestať sa báť vykuknúť von, či tamojšia tráva naozaj nie je miestami zelenšia. Nebolo to však jednoduché!

Aby som hneď na začiatok vyjasnila situáciu, už zopár mesiacov mám dohodnutú prácu v dvoch rodinách: u jednej strávim tri letné mesiace, u druhej nastúpim v októbri na rok. Ku každej ma priviedol úplne iný príbeh. V tomto článku by som vás rada uviedla do toho prvého.

1. Rodinka P., Acquitaine, Francúzsko

Február 2011. Končím bakalára v odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo AJ a FJ a aj keď angličtina je pre mňa druhá prirodzenosť, francúzština dosť kríva. Po tom, čo sa rodičia rezolútne postavili proti mojej účasti v programe WORK & TRAVEL Canada-Montréal, v tichej zlosti som zavolala do prvej agentúry poskytujúcej pracovné pobyty vo Francúzsku a dohodla si stretnutie (pôvodne som s prácou au-pair nebola príliš stotožnená). Keď som naň prišla, privítal ma milý pán a hneď mi začal vysvetľovať podmienky práce. Treba mať aspoň priemernú znalosť FJ, pričom vaša angličtina musí byť výborná (tento fenomén ma celkom zaujal, nerozumiem mu, ale hneď ako sa dopravím k rodinke, spýtam sa, prečo to ľudia vo Francúzsku žiadajú), aké-také skúsenosti s deťmi (mimo rodiny) a - môj dodatok s odstupom času - veľa trpezlivosti. Po "otestovaní" mojej francúzštiny (pán mi ukázal francúzsky formulár a spýtal sa "Je to francúzština?") sme prešli k byrokracii. Predtým sa ma ešte stihol spýtať, či mám vodičák a či som aktívna šoférka. Preukaz mám, ale volantu sa bojím ako čert kríža, načo mi povedal, že to značne znižuje moje šance, ale že aj o také dievčatá sa nájde záujemca. Nuž sme pokračovali. Pracovník predo mňa postavil nepríjemne vysokú kopu formulárov a vtedy som vycítila, že najbližšie týždne sa asi dosť nabehám. Celkovo som musela dodať:

1. 4-stranový formulár o mojej osobe, vzdelaní, predstavách o práci, skúsenostiach, atď.
2. "Lettre pour la famille" - list rodine
3. min. 4 fotky, kde som s deťmi, popis k fotkám
4. charakteristiku mojej osobnosti od niekoho známeho, kto ale nie je rodina/najlepší priateľ
5. odporúčanie od osoby, ktorej som sa starala o dieťa (nie rodina), vypísať podrobnosti o starostlivosti a uviesť na seba kontakt
6. výpis z registra trestov (3-eurový kolok)
7. výpis zo zdravotnej karty, tzn. celý môj lekársky životopis (5 eur)
8. kópiu a preklad môjho maturitného vysvedčenia a rodného listu (preklad stál 2 x 20 eur)
9. kópiu občianskeho preukazu
10. 3 fotky pasového formátu

Keď mi ústretový pán vysvetlil čo a ako, dostala som priestor na otázky. Zistila som, že za registráciu agentúra žiada 20 eur a 126 doplatím, keď mi nájdu rodinu. Že prácu nenájdu možno dvom ľuďom z desiatich, pričom zväčša je problém vo fotkách (osoba nepôsobí sympaticky, fotky vyzerajú nedôveryhodne či upravovane, ap.). Že najväčšia šanca je, že skončím v Paríži a okolí, lebo tam je najviac "au-pairchtivých" ľudí. A že dokumenty najlepšie doniesť do marca (t. j. za dva týždne).

Hneď po odchode z agentúry som spustila svoje energický mód a dala sa do vybavovania formalít. O dva týždne som sa tam opäť zastavila, tento raz ma privítala pre zmenu slečna, všetko skontrolovala, vyriešila môj chronický strach, že tesne pred odchodom si dačo zlomím a prídem o všetky náklady (pripoistenie za 4 eur pre takýto prípad) a sľúbila, že hneď, ako o mňa prejaví nejaká rodina záujem, budú mi volať. Vtedy som sa už na prácu veľmi tešila, tak som sa jej spýtala, kedy asi predpokladajú, že sa niečo nájde. Vysvetlila mi, že sú také dva "turnusy", marec-apríl, vtedy hľadajú au-pair tie rodiny, čo už vedia, že ju na leto potrebujú a máj-jún, kedy začnú zháňať tí, čo si to uvedomili na poslednú chvíľu. Poďakovala som a odišla.

Keď som o dva dni oslavovala v hlučnej čajovni kamarátkine narodeniny, začal mi zvoniť telefón. Volala slečna z brnenskej pobočky, že istá rodina o mňa prejavila záujem. Takú promptnosť som naozaj nečakala ani v najdivokejších predstavách. Nefajčiari, hoteliéri z pobrežného mestečka, majú dvoch chlapcov-pubertiakov a potrebujú k nim "staršiu sestru". Spomínaná neuveriteľne milá a trpezlivá slečna mi nato poslala ich kompletný spis na mail a ešte v ten deň sme si dohodli telefonát s pani domácou. S ich údajmi som bola celkom spokojná, rodičia vlastnia hotel a v lete pracujú každý deň, doma sú len tri hodiny denne. K dvom synom (14 a 16 rokov), o ktorých sa už pochopiteľne príliš starať netreba, chcú, ako som už povedala, "une grande soeur". Keďže sama pochádzam z troch detí, viem, že byť staršia sestra znamená udržiavať dom čistý, chystať im jesť a ak by niečo potrebovali, byť tu pre nich. A to mi akurát vyhovovalo. Na telefonát s Madame Sylvie som sa trošku povzbudila medovinou, pričom za pár minút sme sa obe chichotali a hovorili si, ako sa na seba tešíme.

Bola som mimoriadne spokojná so situáciou ako aj sama so sebou. Nevedela som, že ma čaká ešte kopa ďalších komplikácii, kým sa môj sen o lete vo Francúzsku splní. O tom vám s radosťou porozprávam v ďalšom článku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 MissMarta MissMarta | 14. června 2011 v 14:43 | Reagovat

jesus! to tolko formalit? :D to som teda necakala...a pubertaaaci no fuuuu :D sa mas naco tesit :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama