Ako sa stať au-pair 2

13. června 2011 v 19:27 | Romana |  Všeobecné
Ja som si teda po toľkých telefonátoch, návštevách agentúry, stresových situáciách, po toľkom fotení, tlačení a platení naivne myslela, že týmto je všetko vyriešené. Mám rodinu. Už len úspešne zoštátnicovať a vyraziť...
Ále kdeže!

Problém 1: Súhlas

Najprv som sa musela ozvať do brnenskej pobočky, či mi rodina bola z telefonátu sympatická. To isté musela urobiť rodina. Ale ani to nestačilo. Bolo treba, aby francúzska strana oficiálne potvrdila, že ma chcú a to pozývacím listom. Na ten sa čakalo približne 2 týždne, pričom som tŕpla, či si nemám radšej začať hľadať niečo iné, pre istotu... Slečna z brnenskej pobočky so mnou komunikovala poctivo, na môj mail dokonca zareagovala mimo pracovných hodín telefonátom, v ktorom mi vyjasnila, že list musí prísť najprv k nim a potom ho pošlú do slovenskej pobočky. A tu sa mi už začal zastavovať rozum... Každopádne, po spomínaných dvoch týždňoch volám do slovenskej pobočky a pýtam sa, či ešte stále neprišiel môj pozývací list. Nemám v úmysle niekoho krivo obviňovať, ale slečna, čo mi to zdvihla, po chvíli zatrkútala "Áno, máme ho tu.", pričom som nadobudla silný pocit, že si tam tie dokumenty vegetili už dlhšie. Dohodli sme si teda predodchodovú schôdzku.

Dostala som kontakt na agentúru vo Francúzsku, zoznam predvolieb na volanie zo zahraničia a zoznam užitočných rád typu snaž sa, nejedz veci určené deťom, nebi deti. Pochopiteľné a logické, len posledná ma, úprimne povedané, mierne zaskočila. Bolo to niečo približne v tomto štýle: "Aj keď sa to mnohým z vás bude zdať zábavné, všetci máme iné hygienické návyky. Je dôležité, aby ste sa počas pobytu u rodiny každý deň sprchovali a používali dezodorant. Ak budete čo len trochu páchnuť potom, rodina vás zrejme bude chcieť vymeniť."
No úprimne, nevedela som, či sa smiať alebo čo. Mám 65 kg, celé dni budem upratovať domček na pláži a nemám sa potiť?! No nič, asi si dám pri tejto príležitosti vyoperovať potné žľazy. Alebo ma možno ani nebude cítiť pri dvoch dospievajúcich chlapcoch...

Problém 2: Cesta

Ešte pred predodchodovou schôdzkou som mala zvlášť telefonát z agentúry, či som už zvažovala, ako budem cestovať. Samozrejme preto, že agentúra sa venuje aj predaju autobusových lístkov a leteniek. Dohodli sme sa teda na jednosmernom lístku Bratislava-Paríž za 39 eur, celkom fajn suma, v takom pohodlnom autobuse sa bude cestovať jedna radosť a len keď som šla busom do Prahy a späť, platila som 35 eur. Takže tu som sa nemala na čo sťažovať. Mestečko Biscarrosse, kam cestujem, je však doslova na konci Európy a bolo treba kúpiť aj lístok na vlak Paríž-Bordeaux a Bordeaux-Arcachon, kam si po mňa rodinka príde. Ale to už bol problém. "To my nerobíme." povedala spokojne slečna a viac ma už neriešila. A keby som šťastnou zhodou náhod nemala kamarátku, ktorá si už lístok na TGV diaľkovo kupovala, bola by som v keli. Našťastie ho vďaka nej už mám a dovolím si povedať, že za 146 eur by som si zaslúžila tých 5 minút s pomocou jeho kúpy cez SNCF.fr.
Ani nebudem spomínať, ako mi pred týždňom zavolali, že som im nenahlásila, kedy k rodine cestujem. Musela som agentúre do telefónu nadiktovať presne, kedy mi odchádza a príde autobus. Ich vlastný autobus, na ktorý mám lístok z ich vlastnej pobočky... Aspoň, že mi ponúkli nekresťansky vysoké poistenie a pritom akosi nespomenuli, že rodina mi už jedno kvôli tamojším zákonom platí.

Rodina nevyzerá veľmi zhovorčivo a pôsobí skôr indiferentne. Odpovedali mi na základné otázky, ale sľúbené rodinné fotky neposlali ani sa o mňa nezaujímali, len či nefajčím a viem plávať. Ani sa im nečudujem, určite sú zaneprázdnení a je to predsa iné, keď už nemáte maličké deti, o ktoré sa vám má to cudzie dievča z bývalého ZSSR starať.

Chalanov som našla na Facebooku, jeden (14) na fotke stíska frajerku a druhý fajčí (16). Ešteže ich už vychovávať netreba... No snáď bude sranda.



2. Rodinka U., pohraničná oblasť Francúzska a Švajčiarska

Keď som sa rozhodla, že ak nájdem dobrú rodinu, potiahnem to v tejto "brandži" trochu dlhšie, viac menej informačne som klikla na AupairWorld.com. Zverejnila som si fotku s mojím rozkošným synovcom, pridala pár viet o tom, aké sú deti jedinečné, fascinujúce a ako skôr učia ony nás ako my ich (niečo, čo myslím úplne vážne) a do troch dní som mala ponúk ako hrachu. Vybrala som si rodinku, ktorej sa ešte len má prvé dieťa narodiť a potrebujú k nemu au-pair, aby mohli pracovať. Už na fotke mi boli sympatickí, plat sa mi páčil, podmienky tiež. Na rozdiel od prvej rodinky chcú dobre vedieť, kto bude celé dni tráviť s ich drobným pokladom. Predebatovali sme na chat-e a Skype hodiny a dovolím si povedať, že obe strany majú dobrý pocit a tešia sa.

Všetko som vybavila z pohodlia kresielka pár klikmi a koľko ma to stálo? Ani cent.

V prvom prípade som sa pre agentúru rozhodla pre to, lebo v zahraničí nemám nijakých známych a budem mať lepší pocit, ak ma počas prvých pár mesiacov v cudzom svete bude niekto "kryť", ak bude treba, vymáhať môj plat a starať sa o moje bezpečie. Ale potom sa už hádam zorientujem sama.

Čo si o to myslíte vy?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama