Bol raz jeden zubný kaz...

22. června 2011 v 21:05 | Romana |  Všeobecné
Pár dní pred odchodom som si kúpila krásne nohavice. Síce ma trošku tlačili, keď som si sadla, no povedala som si, veď čo, schudnem. Ani som nevedela, akú pravdu mám.

V autobuse do Paríža sa začal ozývať jeden zo zubov. Dovtedy som myslela, že to len štrajkuje plomba, ktorú mám už rok, že sa nejako rozhodla trochu na seba pútať pozornosť. A bolesť pri čistení zubov niťou som zdôvodňovala jemným ďasnom. Zakrátko mi už však bolo jasné, že buď sa pod plombou niečo zrodilo alebo je problém s tým zubom vedľa. Ale keďže navonok vyzeral ok, nič som neriešila...

Ale ako hovorím, sotva som vytiahla päty, všetko sa mi to zrátalo! V prvý deň tu som skúšala žuť na jednej strane. Potom však nastávali bolesti aj keď vbehla do problémového zubu čo len omrvinka. A predvčerom začala bolesť prichádzať úplne náhodne, bezdôvodne a až sa mi z nej zahmlievalo pred očami. Aj keď som si hovorila, že "vydržím", netrvalo dlho a došlo mi, že 15 mesiacov sa proste také niečo vydržať nedá. Tak som sa odhodlala a oslovila tetu, či tu nemajú nejakých zubárov. Vysvetlila som jej situáciu, ona len chápavo prikyvovala a povedala, že hneď tomu svojmu zavolá, len musím brať do úvahy, že je veľmi ťažké sa k nemu dostať. Môže to trvať aj mesiac.
Tak som si povedala, že ak som vydržala doteraz...

Asi o tri hodiny som sa vrátila domov a teta kričí: "Ani sa nevyzúvaj, ideme k zubárovi!". Odviezla ma do krásnej modernej ordinácie kúsok od nás. Okolo prechádzajúci doktor sa na nás usmial ako koketný chlapec a jeho sestrička bola skutočne ústretová a milá. Vypísala formulár s mojimi údajmi a problémom, ktorý mám a sľúbila, že doktor ma vezme, len čo bude môcť. A pritom sa stále usmievala krásnym, úprimným úsmevom.

Asi o dve hodiny zvoní telefón, že o 16:15 ma lekár vezme. Medzitým som sa asi miliónkrát tete ospravedlnila, že to fakt nie je naschvál, že ju strašne nerada obťažujem a že normálne som zdravá ako ryba. Tá sa len milo usmievala, že úplne chápe, čo s človekom dokážu narobiť boľavé zuby.

Čakala som, kedy nás sestrička zavolá, lenže prišiel nás zavolať sám doktor a obom nám podal ruku. Pustil dnu aj tetu ako psychickú oporu pre mňa. Najprv sa ma spýtal, čo mám za problém, potom trošku (veľmi decentne!) o mne, že odkiaľ pochádzam a vraj viem veľmi dobre francúzsky. Nechal ma usadiť sa, že sa na to pozrie. "No, máte tam kaz..." Celý problém spočíval v tom, že kaz sa tvoril odspodu a popri vedľajšom už zaplombovanom zube to naoko úplne zaniklo. V priebehu pár sekúnd mi dal injekciu na lokálne umŕtvenie a do 10 minút bol zub zaplombovaný. Dokonca bielou plombou, ktorá je o dosť drahšia ako sivé, čo mi dávala súkromná zubárka na Slovensku a za ktorú sa platilo rovnako. Popri celom tom úkone sa ma stále pýtal, či to bolí, nebolí, či je toto a toto v poriadku a keď som jednu vetu nerozumela, pohotovo sa opýtal, či viem anglicky a zopakoval mi to v tomto jazyku. A pritom veselo štebotal so sestričkou a tetou. Po úkone sa s nami rozlúčil a povedal, že ak sa budú bolesti vracať, máme určite prísť.
Keďže ja jediná som naozaj vedela, ako to je s odškodnením slovenského poistenca za zákrok v zahraničí, požiadala som sestričku o dokumenty a zaplatila sumu, ktorá takmer ani nedosahuje príslušné poplatky na Slovensku u súkromníkov. Asi ma čaká trocha behačiek, ak budem chcieť tie peniaze naspäť, no v každom prípade, 40 eur nie je až tak veľa za navrátenú chuť do života a do jedla.

Asi hodinu po úkone nastalo v mojich ústach peklo, na ktoré nefungovali ani dva poctivé ibuprofeny a chvíľu som len ležala so silnou chuťou umrieť. Teta mi však dala svoje lieky od zubára a teraz mám pocit, ako by som sa znovu narodila. Pridŕžajúc si zrazu príliš voľné nohavice som si natrela briošku nutelou. Chce to oslavu!

Hm a teraz si predstavte, ako by to vyzeralo na Slovensku...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama