Ako som skoro odišla 2

28. července 2011 v 23:28 | Romana |  Mentalita
Obvolala som kamošky, zaplatila lístok na TGV, napoly zbalila kufor a spokojne si ľahla spať. O tri dni som doma.
Ale stalo sa, čo sa nemalo.
Z hlbín môjho ja, o existencii ktorých som ani nevedela, sa vyvalilo more sentimentality. Uvedomila som si, že mám chlapcov a tetu rada. Že by mi strašne chýbali. A že aj budú, keď raz odídem. Ale nebude to teraz.
Nemohla som Sylvie nechať v takej situácii. Už aj tak sa môže zblázniť, a ešte ja sa na ňu vykašlem? Vzala ma zubárovi, kupuje mi sójové mlieko, nikdy sa nehnevá... A teraz by už sotva našla niekoho na upratovanie každý deň a ak hej, nemala by čas všetko vysvetliť. Ja už som zabehaná. Pochopila som, že sa na mňa spolieha, že ma potrebuje. A že tu chcem byť pre ňu... Lebo ona ma prijala ako dcéru, ktorú nikdy nemala.

Samozrejme, tešila som sa na kamošky, rodinu a svoju vlastnú maminu. Ale aj tej by pomohlo, keby som doniesla domov tú sľúbenú výplatu. Takto by sa nevrátili ani náklady.

Keby som šla domov, asi by som zvyšok prázdnin investovala do charitatívnych prác. A toto mi prišlo ako super charita.

Okrem toho, strach je niečo nepopísateľné, ale práve preto tomu treba čeliť! Celý život som šla hlavou proti múru, ktorý predstavoval strach, prečo teraz prestať a utiecť? A doma si jazyk nijako neprecvičím... Naozaj som šla 2000 km len na to, aby som sa po pár týždňoch vrátila?!

No a povedzme si úprimne, nehrabalo by aj mne, keby som sa mala permanentne báť o svoje deti? To na zbláznenie sa celkom stačí.

Po lícach sa mi zasa rinuli slzy. A už som vedela, že ostanem.

Slovensko sa už na mňa tešilo a ja naň tiež, ale blízki pochopili moju voľbu. Zvlášť mama veľmi dobre chápala, akou dilemou som prešla.

Pokecala som s chalanmi a vysvetlila im, že som veľa rozmýšľala nad našimi rozhovormi (v ten deň boli úplne skvelí, dokonca si po sebe upratali!!!) a že ak Sylvie ešte nenašla náhradu, rada by som ostala s nimi. Oni, že treba si dobre zvážiť túto voľbu, ale oni by boli radi, keby som ostala... Tak som sa porozprávala s tetou a vysvetlila som jej svoje nočné úvahy. Povedala mi, že nemá zmysel, aby som tu ostávala len preto, že ona by to inak nezvládla, že by si nejako poradila, koniec koncov, chalani sú už veľkí. Ale bola rada, že chcem ostať, doslova povedala, že jej tým odpadá jedna starosť. Ale že sa porozpráva so svojím mužom...
Lístky som vrátila (z konečnej sumy 180 eur som prišla len o 10 eur), zavolali sme do agentúry, že odchod sa ruší. Sylvie mi podala telefón: "Alors, Mademoisselle Romana, vous vous sentez assurée?" ("Slečna Romana, cítite sa teda bezpečne?") Odpoveď som si len tipla. "Oui". Prinajhoršom sa o vlastnú bezpečnosť postarám sama.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 MissMarta MissMarta | Web | 29. července 2011 v 22:48 | Reagovat

no ja by som teda asi odisla :D....ale kebyze bude zasa taky tak zvreskni aj ty haha! :D

2 Romana T. Romana T. | 30. července 2011 v 11:18 | Reagovat

No smutné je, že na Slovensku keby osm chcela prácu s takým platom tak tiež tam po mne neikto vkuse hučí a chodím domov jak zbitá... Takže nič moc vyhliadky no :D

3 martin martin | E-mail | 15. srpna 2011 v 23:32 | Reagovat

Teraz už chápem tvoju situáciu.
Podľa mňa si sa zachovala správne. Aspoň máš zážitky. A komplikácie, tie sa vždy votrú do života :)

4 Zofia Zofia | 17. srpna 2011 v 19:56 | Reagovat

Teda dievca zlate, klobuk dole. Ja som takto stravila jedno leto na strednej skole, len s tym ze ja som sa nevedela poriadne dohovorit s hostujucou rodinou,....sluzila som na odburavanie frustracie "pani domacej". Peklo. Ale o rok som isla znova :)

5 Romana T. Romana T. | Web | 17. srpna 2011 v 21:29 | Reagovat

tak to rešpekt, že si sa nenechala odradiť:) ja keby som ešte pred príchodom sem nemala dohovorenú druhú rodinu na neskôr, asi by som už nešla :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama