Last Birthday Night :D

26. srpna 2011 v 15:56 | Romana |  Všeobecné
...Alebo najlepšie 22. narodeniny v mojom živote Mrkající

Odkedy si uvedomujem vlastnú existenciu, na tento deň sa teším každý jeden rok. Nadšenie nevyprchalo ani s pribúdajúcim vekom a životným skepticizmom: aj keď by som mala byť celý rok sama na to čeliť svetu a byť dospelá, v tento deň som proste vždy decko. A vždy som s niekým, vďaka komu zažijem pekné okamihy. Tak som sa tešila a tešila, až zrazu prišiel deň D a uedomila som si, že zrejme bude ako každý iný.

Musím totiž pracovať vždy. Pôvodne som mala na ten deň dokonca vypýtané voľno, chceli sme ísť s druhou aupair niekam na výlet, ale ona nakoniec nemohla. Tak som bola rada za to upratovanie, zametanie, pranie atď.: aspoň mi to rýchlejšie ubehne do poobedňajšieho voľna. Každopádne, Sylvie si ten dátum zapamätala a ráno mi nechala lístoček "JOYEUX ANNIVERSAIRE Romana" (Všetko najlepšie, Romana). S rodinou nemáme príliš blízky vzťah, tak som si povedala: c'est ca. To je zrejme všetko, čo od nich môžem v tento deň očakávať. A asi je to tak aj lepšie: nemusím mať výčitky, že som niekomu narobila starosti.

Keďže som teda predvídala osamelý večer v mojej izbe, šla som si do LIDLu kúpiť "výbavičku":


Už som sa chystala ísť robiť obed, keď sa zrazu dozviem, že rodina ide do reštaurácie. Oni sa proste zobrali a šli do reštaurácie. Keby mi to mladý nepovedal, ani neviem, kde všetci zmizli. Pozerala som ako puk. Asi išli oslavovať moje narodeniny, povedala som si v duchu a bola aspoň rada, že nemusím spratávať po obede.

Vybrala som sa teda na autobus do mesta a vystúpila pri McDonalde, kde som sa pozvala na "slávnostný obed", Deluxe Menu Mrkající Pripila som si sama na seba, posedela a zamierila do hypermarketu E.Leclerc nájsť si nejakú tortu a sviečky. Strávila som tam asi 1 hodinu aj 45 min. Ja som totiž úplne fascinovaná supermarketmi, ani nie tak samotným nakupovaním - málokedy spravím nákup nad 5 položiek - ale tými regálmi plnými farieb a všakovakých produktov (zvlášť v tých francúzskych vidím veci, ktoré u nás bežne nedostať alebo ich ani nepoznáme... No prosto, cítim sa tam vždy ako Alica v krajine zázrakov Smějící se). Sviečky som našla relatívne hneď, torty síce tiež, ale bol dosť problém vybrať. Som totiž dosť zaťažená na čokoládu a ovocné dezerty proste nie sú pre mňa "to-ono". Čokoládové torty však stály nad 10 eur a toľko sa mi zasa do seba investovať nechcelo. Nakoniec som vyšla s týmto:


Štyri koláčiky: čokoládový, citrónový, s červeným ovocím a s creme d'Isigny (ktovie, čo to je Smějící se)

A, samozrejme, sviečky:


Po nákupe som šla na chvíľku ku kamarátke - druhej aupair. Nechcela som totiž byť celý deň sama. Tá ma vraj hľadala, ale bola som vtedy už v meste. Prekvapila ma takouto fajnou (a určite neskutočne drahou) čokoládkou:


Bola som úplne šťastná, vôbec som nečakala také niečo. Asi dve hodky sme pokecali a potom som sa pobrala, dať si vychladiť víno a zjesť niečo malé na večeru.

Prišla som: dom prázdny, tak že aspoň havina vyvenčím. Prešli sme sa a po návrate sa začali objavovať chlapci. Celkom som ostala mimo, keď mi obaja dali bisous (také tie kvázy-bozky na líca) a popriali joyeux anniversaire (a hlavne, že ma pred tými bisous upozornili, že mi ich idú dať, lebo ja mám vždy dojem, že sa len snažia popri mne prejsť a zavadziam im, tak sa uhnem S vyplazeným jazykem). Spýtala som sa ich, či si so mnou dajú pohárik. Oni, že nie, ale ak mám chuť si s nimi zahuliť trávu, tak som pozvaná. Aj napriek tomu všetkému som sa za celý deň cítila unavene a smutne, tak som si (aj im) povedala, prečo nie.

Dačo som zjedla, zavrela sa do izby a zrazu mi na dvere klope mladší aj s darčekovou taškou: "To je pre teba od nás všetkých." Dnu bola pekná béžová tunika. "To ste vyberali vy?" pýtam sa. "Nie, to mama... my by sme to s naším vkusom asi neodhadli..." A vtedy som zostala úplne dojatá. Vážne som nečakala, že si na mňa takto spomenú. Dlho som si ju skúšala a zavolala som aj tete do hotela, aby som jej tiež poďakovala.

O polhodku klope starší, že prišla tráva. Hovorím mu, že nie. Že som dokonale šťastná. Že som také čosi od nich ozaj nečakala. Že som si myslela, že na mňa úplne kašlú. Povedal, že to nie je vôbec tak. A že keď zmením názor, sú na terase.

Ja ho už ale nikdy nezmením. Nechytím sa toho. Také nečakané šťastie po akej dlhej dobe osamelosti a smútku mi prišlo ako náznak, že sa takých vecí nemám chytať ani naďalej. A ani nebudem. Nechcela som a nechcem.

Nepotrebovala som už ani sladkosti, ani chipsy, ani víno, aby som bola šťastná. Z toho všetkého som bola ako jemne opilá.

...Keď tu zrazu počujem, ako prišiel ujko. Po chvíli mi dôjde: "No do pr...., ja som za nich zodpovedná a oni tam hulia!" Chvíľu mi nebolo všetko jedno, ale potom som ho počula smiať sa, tak mi napadlo:
1. buď si nič nevšimol
2. alebo sa pridal Smějící se

A nato - čo som teda absolútne nečakala - prišiel hore a zaželal mi bon anniversaire. Překvapený

Keď konečne odišiel, opatrne som zišla dolu a pýtam sa Charlyho: "On o tom nevie?" Charly: "Nie, keď prišiel, schovali sme matroš do krabičky od SMECTA."
To sa dá nazvať jedine "WTH večer" Smějící se Doteraz sa na tom smejem. Som to ja ale aupair.

Bolo krátko po desiatej, no ja som si už ľahla. Za celé popoludnie odpisovania na krásne priania od rodiny, priateľov a známych a po všetkých spomínaných zážitkoch som bola doslova vyčerpaná.
Veľmi príjemne, samozrejme.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 MissMarta MissMarta | Web | 26. srpna 2011 v 21:49 | Reagovat

mileee :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama