Říjen 2011

Marion

23. října 2011 v 10:21 | Romana |  Všeobecné
Aby som vám trochu priblížila situáciu, mám momentálne už dvojročného synovca. Od jeho narodenia som s ním trávila toľko času, koľko sa dalo. S deťmi som to predtým príliš nevedela a keď som zistila, že sestra je tehotná, premkol ma pocit úzkosti, či budem dobrá teta. Chytala ma panika už len pri predstave, že to malé krehké stvorenie vezmem do rúk... Čo ak ho zle chytím? Ak padne??!

Pán a pani U.

22. října 2011 v 14:00 | Romana |  Všeobecné
Začnime pri koreni "problému". Prečo som vlastne tu.

Kde začať...

20. října 2011 v 19:43 | Romana |  Všeobecné
Kde začať (lebo začať rozhodne chcem)? Som tu presne dva týždne a odkedy som prišla, neviem, kde mi hlava stojí. Stále behám, stále niečo riešim, stále som vyčerpaná a stále nič nestíham. Stále jem a stále som hladná, stále si sadám, aby som si oddýchla a stále som unavená. Cez víkendy spím do 12tej a aj keď ráno si prisahám, že dnes si čo najskôr ľahnem, buď vyrazím von alebo ponocujem s knihou. Mám pocit, ako by som tu bola už mesiac. Rok. Celú večnosť... A idem sa zblázniť. Stále rozprávam a pritom mám pocit, že málo komunikujem. Stále stretávam iných ľudí a stále mám pocit, že tu nikoho nepoznám. Prestávam myslieť na Slovensko, to sa v mojich predstavách stáva len akousi veľmi hmlistou minulosťou a neurčitou myšlienkou vzadu v šedej kôre. Spoznávam chuť Švajčiarska, východného Francúzska, alkoholov, jedál, spoločných večerov, chvíľ s malým bábätkom, mužských objatí... A to som si dala záväzok písať trikrát do týždňa! Budem sa odteraz snažiť viac, sľubujem. Veď ide víkend a mám toho na srdci toľko!

Jeden milý piatok

11. října 2011 v 22:05 | Romana |  Všeobecné
Vyspala som sa skvele (po noci v autobuse človek prestávať byť vyberavý!) a vstala ešte pred Muriel a Marion. Tie sa však o chvíľu prebrali tiež. Pri raňajkách ("Čo si rada dávaš na raňajky?" "Corn flakes." "Aj ja!!!") sme sa trochu zakecali a musím priznať, že som ju dosť zdržala od práce. Potom som sa trochu venovala malej. Prvý oficiálny pracovný deň nakoniec ubehol, ani neviem ako.

Na začiatku bol... vcelku smrad

10. října 2011 v 0:14 | Romana |  Všeobecné
Cesta prebehla ok, tento raz som šla na miesto o 1000 km bližšie ako Biscarrosse Mrkající Autobus putoval vlastne celým Švajčiarskom, cez Zurich, Bern, Lausanne až do Ženevy, takže som mala takú malú tour de Suisse Usmívající se Už pri vstupe do mesta ma ohúrilo jazero Léman, jeho obrovský vodotrysk a autobus, ktorý na svojej digitálnej tabuli niesol nadpis BOUT DU MONDE (po fr. koniec sveta). Zaujímavé. Mrkající

Deň dlhší ako kniha od Ajtmanova

9. října 2011 v 20:36 | Romana |  Všeobecné
V stredu ráno som vstala a tešila sa. Že to bude po prvý raz pokojné balenie a pokojný odchod. Zo samotného faktu, že idem na rok preč a ešte k tomu k rodine, ktorú som predtým nikdy nestretla, vo mne nechávala zvláštne neutrálne pocity.

Dlhá cesta domov

2. října 2011 v 13:54 | Romana |  Všeobecné
Sylvie mi dala bisous, odišla z vlaku (s najväčšou pravdepodobnosťou aj z môjho života), ja som si urobila pohodlie a chvíľu sa len tak dívala pred seba.

Oznam :)

2. října 2011 v 11:21 | Romana |  Všeobecné
Rada by som sa ospravedlnila za nepravidelnosť prispievania. Dva týždne doma si totiž užívam naplno (zvlášť keď vezmem do úvahy, že sa najbližšie vrátim asi až vo februári). Stále sa niečo deje a stále čosi nestíham, ani nehovorím o tom, že už v stredu odchádzam a ešte som ani nevytiahla kufor S vyplazeným jazykem Ďakujem vám teda, že ma v tomto "kritickom období" neopustíte a sem-tam sa sem mrknete Usmívající se O každom článočku samozrjeme informujem aj v skupine na FB.

Verím, že vám školský rok či návrat do práce neubral, ale pridal energiu do života a že máte minimálne mnoho krásnych letných spomienok, ktoré udržia úsmev na vašej tvári.

Romča

Trochu drahší obed

2. října 2011 v 11:12 | Romana |  Zo života miestnych

Tak takto nejak vyzerá priemerný obed v školskej jedálni.