Dlhá cesta domov

2. října 2011 v 13:54 | Romana |  Všeobecné
Sylvie mi dala bisous, odišla z vlaku (s najväčšou pravdepodobnosťou aj z môjho života), ja som si urobila pohodlie a chvíľu sa len tak dívala pred seba.




"Trochu" iný osobáčik ako na Slovensku.
A aj sa to odrazilo na sume. Arcachon-Bordeaux je asi rovnaká trasa ako Trnava-Bratislava. Až na to, že u nás zaplatíme 2,09 € a za francúzsky ekvivalent som vyvalila 10,30 €...

Čas som využila na čítanie knižky, ktorú inak vrelo odporúčam: Confessions d'une accro au shopping (Spoveď nákupnej maniačky) od Sophie Kinsella. Vkuse som sa minimálne pousmievala nad tou strašnou ženskou. Môžu si s Bridget Jones podať ruky Smějící se

Zanedlho som už bola v Bdx.


Relatívne skoro som našla nástupište, dokonca bolo rozdelené podľa toho, kde približne zastaví ktorý vozeń vlaku TGV, takže som za ním potom nemusela utekať.

Nastúpila som a... začalo sa to. Môj milovaný kufor, ktorý som ledva zatvorila a ešte s väčšími problémami ťahala, som ledva udržala v rukách. Spoliehala som sa, že aj v tomto TGV bude úložný pristor priamo v kupé, ako keď som šla v júni. No ani náhodou. Tak som s tým monštrom zavadzala asi každému, komu sa dalo (vlak mal za chvíľku odísť a každý sa snažil zložiť sa a urobiť si pohodlie). Istý anglický pár mi radil, aby som si ho vyhodila do úložného priestoru nad sedadlami, no ja som ho ledva zdvihla zo zeme... Nejaký čas som sa bez prestávky ospravedlňovala v dvoch cudzích jazykoch a potom mi napadlo, že tu nutne musí nejaký úložný priestor byť, tak som sa vydala o dva vagóny ďalej a odložila si tam svojho spoločníka k už plnému úložisku. To bol boj! Okrem toho, že som celú cestu bola nervózna, či ten kufor niekto neodstránil z cesty, som si pri výlete na wc všimla, že takmer prázdne úložisko jej aj pri vchode, ktorým som do vlaku vstupovala... S vyplazeným jazykem

Každopádne, po troch hoďkách som živá a zdravá vystúpila na Paris Montparnasse. Od Mišky som sa nechala ukecať, aby som šla pozrieť Eiffelovku, ktorá je blízko stanice. Blízko metrom, no ja, samozrejme, som sa tam vydala na pešiaka. No predstavte si to. Šialená ženská s napráskaným batohom a asi 30-kilovým kufrom hľadá Eiffelovu vežu... Šlápnul vedle Samozrejme čoskoro som už prestala vládať a boj som vzdala: isto bola ešte pár kilometrov ďalej. Nevadí, snáď ešte pár rokov vydrží a nespadne Usmívající se

Z posledných síl som sa dovalila aj s mojou výbavou späť na stanicu. Hodnú chvíľu som hľadala metro (čo ma prekvapilo, už som tam raz bola...) a kúpila si lístok. A potom tá kritická časť: odniesť kufor na nástupište. Samozrejme, eskalátor žiadny, dokonca ani tie posuvné pásy, čo prepájajú železnicu a metro, práve nebežali. Zato schodov bolo ako v priemernej hradnej veži. Ani nehovorím o tom, aká som bola naobliekaná (vždy si poviem: lepšie niesť v ruke ako sa triasť zimou, ale vtedy som to značne prehodnotila S vyplazeným jazykem). Absolútne vyčerpaná som si sadla do metra, stretla pár Turkov a prekvapivo mobilného žobráka bez nôh a konečne vystúpila na Gare de l'Est. Pár metrov od nej sa totiž nachádza nástupište autobusov Student Agency, rue de Faubourg St. Martin. Ten ale odchádzal až za dve hoďky.

Kúpila som si Petit écolier, zložila batoh, poskladala kufor a zrútila sa na múrik oproti stanici, kde už posedávalo pár mladých rôznych národností a zrejme podobných osudov. Trochu som si čítala, chvíľu jedla, pravidelne podľa pocitov vyzliekala a obliekala do kabátika, ale vačšinu času len sedela a tupo zízala na stanicu.


Pri myšlienkach na to, čo mám za sebou, čo ma čaká a aký kufor som si to zbalila som sa na omnoho viac nezmohla.

O hodinku a pol som sa vybrala na nástupište (radšej skôr, nebola som si 100 %-ne istá, kde to bolo). Chvíľku som tam postála a konečne prišiel žltý autobus. Pohodlne som sa uvelebila na sedadle hneď za šoférom a očami sa lúčila s Parížom. Ten ma ešte dlho odprevádzal zápchami typickými pre piatkové popoludnie.

Dívajúc sa na posledné podjazdy a veľkosklady mi napadlo: Veď ja sa už do Biscarrosse nikdy nevrátim. Zajtra už nebudem vešať bielizeň, neuvidím chalanov, neuvidím Sylvie... Skoro som vyronila slzu a na hodinku som zaspala.

Keď som sa zobudila, boli sme už ďaleko za Parížom. A bývalá rodina mi už nechýbala. Už nikdy.
Veď aj oni už zabudli, že ich bolo pred chvíľou o jednoho viac.
Možno Sylvie si všimne, že to východné dievča odišlo, lebo keď sa vráti z práce, už nebude kuchyňa uprataná, postele zastlané ani bielizeň vypraná...

Sedadlo vedľa môjho bolo našťastie voľné, tak sa mi podarilo aj vyspať (pričom som vystriedala asi 7 rôznch spacích polôh). Problém nastal, keď o 4:15 stewardka Eliška (mimochodom najlepšia stewardka, s akou som kedy cestovala! Mimoriadne ochotná, ústretová, milá a sympatická) zahlásila, že čoskoro linka končí v Prahe. Nuž, tak som sa ako tak zobudila, pobrala svoje majetky a o 4:33 vystúpila na ÚAN Florenc. Prípoj až o 6:00 a stanica samozrejme zatvorená. Slovami klasika, do pr....

Našťastie so mnou išli aj dve Češky, ktoré hneď zamierili na schodisko, ktoré som si ani nevšimla. K mojej obrovskej úľave nieslo nápis Špeciálna čakáreň pre klientov STUDENT AGENCY. Naposledy som vytiahla monštruózny kufor hore schodmi a čakalo ma veĺmi príjemné prekvapko: krásna vykurovaná klubovňa, množsto počítačov s pripojením na net (hodinku pred cestou zdarma), teplé nápoje tiež zdarma, ako aj noviny, časopisy a telka Usmívající se bola som naozaj milo prekvapená.

A čo dodať? Potom som si už "len" 4,5 hodiny posedela v ďalšom autobuse a čoskoro som bola v Bratislave, kde ma už čakali naši. Vraj som sa veľmi opálila, schudla a vyrástla... No vidíte, čo dokážu obyčajné tri mesiace mimo domu Mrkající
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kikuša Kikuša | 2. října 2011 v 14:24 | Reagovat

Jeeeej, diky za fotku TGV :) mmchd, aj u nás sú už pekné osobáky :)

2 Romana T. Romana T. | 2. října 2011 v 20:29 | Reagovat

moja sry ale to neni TGV... vyzerajú úplne rovnako ale hento TER - regionálexpres... ale kvôli tebe pôjdem v ženeve na vlakovku a odfotím nejaké :D

3 MissMarta MissMarta | Web | 2. října 2011 v 23:57 | Reagovat

fuuha, to by som nezvladla....a nenarastli ti aj svaly? ;-)

4 Romana T. Romana T. | Web | 3. října 2011 v 13:14 | Reagovat

marti neviem ale ešte asi 2 dni som mala svalovku :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama