Marion

23. října 2011 v 10:21 | Romana |  Všeobecné
Aby som vám trochu priblížila situáciu, mám momentálne už dvojročného synovca. Od jeho narodenia som s ním trávila toľko času, koľko sa dalo. S deťmi som to predtým príliš nevedela a keď som zistila, že sestra je tehotná, premkol ma pocit úzkosti, či budem dobrá teta. Chytala ma panika už len pri predstave, že to malé krehké stvorenie vezmem do rúk... Čo ak ho zle chytím? Ak padne??!



Postupne som sa ale všetkému priučila. Drž ho takto, rozprávaj sa s ním, nespúšťaj ho z očí. Postupne sa vo mne asi prebudil materský inštinkt a šlo to skoro samo. Pred odchodom do Biscarrosse som Lukáška zvládala úplne v pohode.

Keď som sa rozhodla, že aj po lete to v tejto oblasti ešte skúsim, svoje portfólio som založila na praxi s malým synovcom. A nemenej na krásnej fotke, čo s ním mám. Mrkající Sama som nikoho nenašla, našli si ma ale manželia, ktorí v tom čase ešte len čakali na príchod svojho potomka. Zbadala som ich fotku a povedala som si: Toto je moja budúca rodina! Vraj to bolo podobné aj u nich.

Veľa sme si písali, volali a v čase keď som prišla, už o mne vedeli dosť, rovnako ja o nich. Keď som sa bála na štátnice, podporovali ma, rovnako, keď som trpela v Biscarrosse. A keď som sa odtiaľ vrátila znechutená a rovnako znechutene myslela na ďalší aupair pobyt, všimli si to už len z mojich písmeniek a vysvetlili mi, že si ma nevybrali preto, že som Slovanka, ale preto, že mali a majú zo mňa dobrý pocit. Že rovnaký plat by dali každej. Že tá izba navyše v dome nie je pre aupair, ale pre Romanu. A to sú dôležité veci.

Pred odchodom sa ma všetci pýtali, či sa nebojím. Ja?! Čoho sa mám báť? Ja by som sa skôr bála nechať svoje bábo niekomu, koho som nikdy predtým nestretla. Ale ako mi Muriel povedala, nemá na výber a jasle nechcela.

A tak som tu. Prvý týždeň som v dome mala Muriel, čo bolo na nezaplatenie. Chcela tak trochu vybaľovať po sťahovaní, no smola, bolo mi treba vysvetliť a ukázať toľko vecí! Ale robila to vždy ochotne a s úsmevom.

Od uplynulého pondelka som na malú sama. A celkovo je to v pohode. Zatiaľ len papá a hajá, sem tam ju ponosím, pohráme sa, dám jej trochu čaju, smeje sa... Po jedení ju nechám odgrgnúť si, to bábo si grgne ako 40-ročný svalnatý stavbár, poutieram, čo vybehlo (už mi berie podbradník a utiera sa sama), keď sa najeme, prebalíme sa a takto plynú naše dni. Občas ideme na prechádzku a občas, keď už je nervózna a nie a nie zaspať, poriadne ju zababuším a trochu ju kočíkujem na terase. Obvykle si tak pospí hodinku či dve. Bábu to nemôže uškodiť.


Občas sa stane to, čo je u takých malých tvorov úplne bežné: niekto spraví neobvyklý hluk (kýchne si) a bábo sa rozplače. Plače, plače, plače a nie a nie ho utíšiť. Potom už ani nevie prečo, ale stále plače. Až kým nezaspí. To sa už stalo i mne. Vydržala kričať na celý dom neuveriteľných 16 minút. To všetko len kvôli zvuku odlepeného leukoplastu.

Celkovo je to dobré dieťa: večer ho dajú do postele a ráno okolo 8-9 h vstane. Málokedy skôr a skoro nikdy v noci. Je s chuťou a tým, že som s ňou týždeň bola, si na moju prítomnosť zvykla. Že mama a oco tu nie sú, nijako nepociťuje (aj keď občas nerozumiem, ako to taký drobec vidí... Myslí si, že som jej mama?!).

Keď je hladná, pýta si fľašku neprimerane hlasno. Ach, tá evolúcia... Ale ani keď v jednom momente bábo vreští, zvonček zvoní, neviem nájsť kľúče, som hladná, unavená, všade je bordel a stále za mnou chodí mačka a mraučí ako najatá, nepanikárim ani nenervačím. Lebo sa teším, ako sa na mňa bude vďačne dívať tými veľkými modrými očami, keď jej dám papať, ako sa bude smiať, keď ju pošteklím a ako sa, dobre vyspaná, spokojne ku mne pritúli.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 MissMarta MissMarta | Web | 24. října 2011 v 22:42 | Reagovat

inak toto budes mat skvelu pripravu na  vlastnee ;-)  :-) ..no jao sm citala nieco take ze do pol roka decko nevnima ostre kontury ale to tvoje uz ma vyse pol roka nie? mozno si to az tak neuvedomuje..inak ja by som to nedokazala dat cudziemu decko aby som ja snim nebola tie tri roky ja si to neviem absolutne predstavit..aby mi niekto pomahal okey ale aby som odisla z domu tak to nie...mozno to je ale tym co nam tu na SK vryte do hlavy :-D ale aj tak ved potom to decko s mamou nebude mattake islne puto ked s nim nie je furt podla mna..

2 Romana T. Romana T. | Web | 2. listopadu 2011 v 9:10 | Reagovat

neviem Marti... ona zasa pozná maminu po vôni, tým som si istá a momentálne jej to citovo nejako nevadí.
Ale ja tiež neviem, či by som to dokázala. Uvidím raz, keď budem stáť pre tou voľbou :-P
A nie, ona má len 5 mesiacov:)
A zas oni sú fajn ľudia a aj ked sa hentak rozhodli, verím, že budú dobrí rodičia.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama