Pán a pani U.

22. října 2011 v 14:00 | Romana |  Všeobecné
Začnime pri koreni "problému". Prečo som vlastne tu.



Švajčiarsko má za sebou zložitú minulosť. Delí sa na kantóny, ktoré sú zoskupené podľa jazyka, ktorým sa v nich hovorí: francúzština, nemčina, taliančina alebo rétorománčina. Ženeva, keďže je na hranici s Francúzskom, je, logicky, frankofónna.

Muriel pochádza z francúzskeho Švajčiarska a do Ženevy prišla kvôli vysokej škole. Privábila si sem aj svojho o 9 rokov staršieho priateľa z nemeckého Švajčiarska, ktorý ale zároveň plynule hovoril francúzsky. Ona študovala, on si tu našiel prácu a tak sa v Ženeve v podstate zakorenili.

Takže... Ako som už spomenula, Muriel vyštudovala, konkrétne biochémiu. Našla si prácu v univerzitnej nemocnici, kde pracuje na výskume cukrovky. Čiže v podstate je celý deň zatvorená v laboratóriu s bielymi myškami. Veľa a často o tom rozpráva: bezpečnostné opatrenia sú veľmi prísne a rovnako aj etické zásady. Znie to zvláštne, keď si predstavím, že vlastne u myší navodzujú cukrovku a potom s nimi pracujú. Výskumníci ich ale nemôžu nechať trpieť, existuje presný postup, ako ich chytiť do rúk, ako sa k nim správať a pred injekciami a odbermi tkaniva či krvi ich musia uspať. Takými maličkými plynovými maskami.

Predvčerom nebola večer príliš nadšená. Keď sa narodia malé myšky, nechávajú žiť len tie s cukrovkou. Ostatné treba zlikvidovať. Vraj to robia rýchlo a bezbolestne, ale aj tak ju to mrzí.

Okrem toho, že ja som Slovenka a ona francúzska Švajčiarka (Suisse Romande, neviem presne, ako sa to u nás prekladá), máme toho dosť spoločného. Máme podobnú postavu (nepoznám veľa dievčat rovnako vysokých ako ja!), obe sme trochu nešikovné, moderná technológia nám občas dá zabrať, no na druhej strane vieme si udržať psychickú rovnováhu, chladnú hlavu a chceme sa tešiť zo života. Rady sa dobre najeme, len... ona z toho priberá a ja nie. Ako sme zistili, je to len a len preto, že jej na zjedenie porcie stačí asi pätina času, čo potrebujem ja. Ona zje a je stále hladná a ja si v ¾ taniera uvedomím, že už nevládzem. No, a pri malej sa čo to nabehám. Ale o nej inokedy.

Rozumieme si dobre. Je ozaj zlatá. Ak je problém, povie mi rovno, čo si cením nad zlato. A keďže má len o 3 roky viac, cítim sa pri nej ako pri akejsi staršej sestre.

Laurent je nemecký Švajčiar s trochu pohnutou minulosťou. Väčšinu času sa tvári, ako je nad vecou a ako všetko zvláda ľavou zadnou. Aj by som tomu verila, keby som si s ním predtým často nepísala. Takto viem, že v živote zakúsil veľa bolesti a že má nádeje a strachy ako ostatní. A tak to je, koniec-koncov, vždy s tými, čo sa tvária byť cool.

Predtým, než spoznal svoju ženu, bol požiarnik. Raz mi rozprával, že Muriel skočila s padákom, ale on by sa na to nikdy nedal. "A pritom si bol požiarnik..." "Áno, ale to je iné... To je pre pomoc ľuďom." Rozumiem, ale ja by som sa tiež radšej v milisekunde rozpleskla ako zhorela zaživa... Keď už spolu začali chodiť, pri každom výjazde sa oňho bála. A potom sa aj tak presťahovali do Ženevy, takže si rovno hľadal novú prácu. Dnes pracuje v obchode so súčiastkami do kamiónov.
S mužmi sú vždy veci problematickejšie ako so ženami (ok, nerátam gayov...). Napr. vidím, že nejaké veci mi nepovie rovno, ale povie ich radšej Muriel, aby to zasa pretlmočila mne. Snáď ho to časom prejde. Strašne rád provokuje, uťahuje si z ľudí. Ale inak je fajn.

Takže za tým vyholeným chlapiskom s obrovskou jazvou na tvári (keď bol malý, pes mu roztrhol líce) sa skrýva občas prehnane pedantný, občas dosť povrchný ale celkovo fajn chlap.

Títo dvaja sa po 5 rokoch vzťahu rozhodli vziať a vysťahovať zo Ženevy, kde za nájom 2-izbáku platili 1500 eur mesačne. Kúpili si pekný domček v pokojnom pohraničnom mestečku Ségny.

(menší výlet za mesto)

Z môjho okna dokonca vidno Mt. Blanc...
Každý deň dochádzajú 30-60 minút do práce a stále sa im to oplatí. Lenže s bábom sa ostať doma nedá, život je tu drahý a Murielin plat im treba.
V tomto bode som do ich životov vkročila ja.

Občas im závidím, akí sú spolu šťastní. Možno jednoho dňa to postretne aj mňa.

Zatiaľ si ale budem užívať na plné pecky!!! Úžasný
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 MissMarta MissMarta | Web | 22. října 2011 v 16:23 | Reagovat

pekný článok :-)  a len tak aká si vysoká? :-D keď nikto taký nie je...inak trocha blbé, že len o  tri roky staršia, neviem prečo,ale príde mi to také...

2 Romana T. Romana T. | Web | 23. října 2011 v 10:20 | Reagovat

hej Marti presne tak, aj mne to príde "také"... 8-O a meriam tuším 173 cm.

3 MissMarta MissMarta | Web | 24. října 2011 v 22:37 | Reagovat

fííha ja len 170 :-D

4 hanca hanca | 2. listopadu 2011 v 17:15 | Reagovat

Baby baby ja mam 177 a stale stretavam aj vyssie odomna :-) a ja ti vavidim tu robotu, ja by som sa o take mimco isla starat hneda zaraz, ale nevedela bysom byt tak dlho tak daleko od domu. Ale keby to bolo naslovensku tak hnned!! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama