Ako si nehľadať priateľov v Ženeve

23. prosince 2011 v 21:53 | Romana |  Ľudia
No, ako začať... Po dvoch týždňoch samoty mi to začalo liezť na nervy, prechádzať sa mestom sama a večer trčať zatvorená doma. Uchýlila som sa k teda zoznamovaciemu prostriedku, ktorý poznám asi najlepšie - internet. Konkrétne BADOO.com.


BADOO je fenomén sám o sebe... Zoznamovací server, kde si vytvoríte profil s peknou fotečkou a prikrášlenými informáciami a systém vám poukazuje profily ľudí, ktorí pobývajú vo vašom okolí a vyhovujú bližším kritériám, ktoré ste si zadali. A tak píšete iným (t. j. muži ženám a bláznivé/úchylné/zúfalé ženy mužom) alebo len čakáte, kým vám niekto napíše (sexy muži a väčšina báb). Áno, je to skôr štýl "nájdi si partnera" ako "nájdi si kamarátov". No nič iné som nepoznala a povedala som si: aspoň niekoho stretnem, nebudem sa stále nudiť, precvičím si franinu, keďže som dievča, najem sa/vypijem si zadarmo a ak sa zamilujem, o to lepšie.

Hneď, ako som sa prvý raz prihlásila pod novým bydliskom (pohraničie), začali mi vypisovať chlapi. Starí, mladí, škaredí, obstojní. Ale s nikým som si nemala veľmi čo povedať. Len som si prezerala fotky a premýšľala, aká je to neskutočná strata času.

A potom prišiel kritický deň. Výročie rozchodu s mojím bývalým. Vtedy som to vzdala a prijala pozvanie von od prvého, kto napísal. Ani som si dobre nepozrela, čo to je za osobu. Len, že hovorí anglicky aj francúzsky - o to lepšie pre mňa.

Z tajomného mladého muža sa vykľul Arab. Áno, viem čo sa vám preháňa hlavou: to ani nezačína dobre. To isté som si povedala aj ja. A potom som si prehovorila do duše: toto je kozmopolitné mesto, chceš študovať medzinárodné vzťahy a máš predsudky?! Dala som teda tomu šancu.

Muhammad mi teda lámanou anglo-francúzštinou s otrasným prízvukom (toto si mám predstaviť, keď niekto povie: "Hovorím plynule anglicky a francúzsky"??!) vysvetlil, že je zo Saudskej Arábie, že pracuje v OSN, cez víkendy chodí na výlety po hlavných mestách Európy a že sa tu cíti sám. A potom ma autom, ktorého cena by mňa a moju rodinu v pohode uživila pár desaťročí odviezol do reštaurácie na brehu jazera Léman vo Versoix.

Jazero Léman

Rozprávali sme sa o jazykoch, svete, krajinách, odkiaľ pochádzame, dokonca mi požičal bundu, keď videl, že mi je zima. Pripadal mi svetaznalý a zaujímavý, ani príťažlivý ani odpudivý.

A potom v reštaurácii som začala mať divný pocit. Už keď som videla cenu najlacnejšieho jedla (zelený šalát) 40 frankov (1 euro = 1,2 Fr), pojala som podozrenie. Prečo by ma pozýval na také drahé jedlo iba tak? Postupne začal všeličo naznačovať, stále však nenápadne, vraj, či s ním nechcem ísť niekedy na víkendový výlet do Milána a podobne. Ešte jeden dôležitý bod: celý čas pri jedle mi hovoril, aká som strašne plachá. Keď sme vyšli z reštaurácie, uľavilo sa mi a pomaly som sa tešila domov. On ma však zatiahol k jazeru (už bola tma), na mólo. Nehovorím, bolo to pekné, mesiac, voda, mesto. Len keby ma tam nezačal obchytkávať a olizovať mi ucho...

Vtedy som sa dala prakticky na útek, snažiac sa nepadnúť z toho minimóla. Pri aute som mu povedala, že by som bola rada, keby ma odviezol pred sídlo OSN (odtiaľ mi chodí bus domov). "A si si istá? Môžem ťa odviezť domov, ak chceš..." Nie, ďakujem, odvez ma prosím k Nations (v tomto bode som sa už premáhala, aby som nezačala po ňom vrešťať!). "Dobre, dobre... tuším si to zle pochopila. Povedal som ti, že chcem mať s tebou sex? Nepovedal. Ale vieš, je to tvoja chyba, celý čas si ma k tomu vyzývala." Takže nie som plachá?! To som teda nepochopila a v živote nepochopím. Nejaké interpretácie by boli, ale o tom nabudúce...

V aute mi začal chytať líce a vlasy a keďže som túto štvrť vôbec nepoznala, len som vduchu modlikala, aby ma ozaj bez ujmy vyhodil na zastávke a potom už nikdy nesadnem cudziemu mužovi do auta. Pri OSN som mu dokonca dala bisous (premohla som sa nezvracať) a šťastná utekala na zastávku.

Celý čas som bola hrozne naštvaná a mala som sa chuť k niekomu pritúliť, kto by ma ochránil. Potom som dorazila domov, Laurent mi pripravil pastis a bolo dobre.
Takže, takto sa to nerobí...
Ale skúsenosť to bola S vyplazeným jazykem
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 MissMarta MissMarta | 24. prosince 2011 v 23:47 | Reagovat

:-D  :-D  :-D  ale toto iste sa ti kludne stane aj tu s ovela horsim koncom si myslim, takze este si mala stastie... ;-) (ale apson mas zazitok :D a uz to nerob prosim ta!  ) :-|

2 Romana T. Romana T. | 26. prosince 2011 v 17:26 | Reagovat

no s Arabom už rozhodne nie :D A odteraz som asi rasista :D

3 murcatko murcatko | E-mail | Web | 30. prosince 2011 v 16:46 | Reagovat

s napätím a záujmom som čítal tento článok, a potom ,,Len keby ma tam nezačal obchytkávať a olizovať mi ucho..." :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D
zážitok to však je zaujímavý :D držím palce v randení, určite nájdeš niekoho schopného, veď si Slovenka! ;-)

4 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 4:35 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama