OnVaSortir.com

28. prosince 2011 v 12:01 | Romana |  Ľudia
Nuž som si povedala, že to skúsim - stránka tvrdila, že základné funkcie sú zdarma.

Vytvorila som si profil a popozerala stretká. Musím priznať, že prvý dojem nebol ktovieaký: samé výlety do hôr a na miesta, ktorých názvy mi nič nehovorili. Na to teda fakt nemám chuť, niekde sa zatúlať s ľuďmi, ktorých nepoznám. Radšej sa spoznávať niekde pri kávičke či čajíku, kde je čulý ruch a nič neriskujete. Také niečo však k dispozícii nebolo. Tak som si povedala: keď iní organizujú stretká, môžem rovnako dobre aj ja. O chvíľu na stránke blikala nová akcia s názvom Les ames perdues a Geneve (Stratené duše Ženevy).


Ak chcete nalákať ľudí, treba akciu aj trochu charakterizovať. Najjednoduchšie mi pripadalo napísať pravdu.

Ľudí privádzajú do Ženevy rôzne dôvody a robia tu rôzne veci, no väčšinou majú jedno spoločné: chýbajú im priatelia. Navrhujem toto malé posedenie v pohodovej atmosfére. Čo-to vypijeme, spoznáme pár ľudi a zažijeme príjemné chvíle. Teším sa na vás.

Limit som nastavila na 12 osôb.

A neviem či za to mohla moja fotka s výstrihom, ale do dvoch hodín už bolo zapísaných 6 chlapov. V správnom veku a vcelku pekných. Vivement vendredi!

V piatok (alebo piatoček, ako hovoril môj profesor na gymnáziu) som Marion odviezla pred nemocnicu, kde pracuje Muriel, trochu sme sa prešli, niečo malé zjedli a potom som už mala voľno (práve som totiž ukončila svoj prvý týždeň sama s maličkou! Víkend bol viac ako vítaný Smějící se). Zamierila som teda do kaviarne, ktorú som vybrala - Café Central Perk. Áno, existuje dobrý dôvod, prečo vám to je povedomé. Je to totiž reprodukcia slávnej kaviarne zo seriálu Friends. Len na moje veľké sklamanie nám kávu nenaservíroval Gunther... Smějící se

Keď som tesne pred odchodom pozerala na obsadenosť, stretko bolo plné na prasknutie a ešte 4 ľudia chceli prísť. Tak som si povedala, čím viac, tým lepšie a pozvala som ich všetkých.

V kaviarni už bolo celkom dosť ľudí a postupne som sa dala do toho spoznávať ich (mimochodom, tuto sa dávajú tri bisous a je to dosť časovo náročné!). Lise (21), ktorá študovala v Grenobli a teraz pracuje na letisku. Adrianne (29) z Miami, ktorá zatúžila po Európe a opäť tu začala štúdium, aby robila to, čo ju baví. Guillaime (26) z Bordeaux, ktorý pracuje v CERNe a dúfa, že nie som Poľka, lebo tých má v robote plné zuby. Talianka Christine (25) fascinovaná sofrológiou. Leandro (24) z Brazílie, ktorý prišiel pozrieť chorú mamu a uvažuje, či tu ostane alebo sa vráti do Južnej Ameriky. A tak...

Ľudi tam bolo nespočet a tak som si nutne nezapamätala všetky mená. Čo bude mať celkom vtipné následky, ako ešte uvidíte.

V to ráno som vstávala skoro a keďže o 23:00 mi už začali padať viečka, bolo mi jasné, že každého nestihnem spoznať. Čo ma trochu iritovalo, lebo na opačnom konci sedel veľmi chutný mladý muž, no stále s niekým komunikoval. Možno nabudúce. Presunula som sa k inému mladému mužovi, ktorý sa tomu chutnému trochu podobal, ale akosi ma to k nemu až tak neťahalo.

"Ahoj, ako sa voláš?"

"Fabien. A ty?"

"Romana, enchantée."

"Čo robíš?"

"Som stolár."

Vtedy som definitívne stratila záujem. Ale nebolo by príliš slušné len tak sa zdvihnúť a odísť. A mladý muž mi rozprával fakt všeličo. Ako si predstavuje život vo východných krajinách. O Pánovi prsteňov a iných fantasy. O mange. Veci, ktoré ma zaujímajú, ale jeho francúzština bola proste strašná! Hovoril neskutočne rýchlo, neartikuloval a vybafol na mňa asi všetky možné hovorové výrazy, ktoré mi po 3 týždňoch v regióne fakt veľa nehovorili. Tak som sa len usmievala, prikyvovala a dúfala, že potom ho už nikdy neuvidím.

Lise sa ponúkla, že ma odvezie, lebo nebýva ďaleko odo mňa a tak sme obe šli zaplatiť. Dať si so všetkými bisous by trvalo večnosť, tak sme sa len pozdravili s ľuďmi, s ktorými sa nám dobre rozprávalo.

Podľa svedectiev zúčastnených v momente, keď som opustila kaviareň, otravný mladý muž na moju adresu zahlásil: "Na túto ani nemyslite, tá bude moja."

Prišiel víkend a opäť som sa nudila. Chcelo by to opať si s niekým vyraziť, povedala som si. Nietorí v piatok boli ozaj zlatí. Najmä ten, ku ktorému som sa nedostala... Ako sa to volal?!

Zrazu mi bliká správa: Ahoj Romana. Ďakujem ti za piatok, bolo to veľmi fajn. Rád ťa znovu uvidím. Fabien

Fabien? Je to ten, ku ktorému som sa nedotala? No, očividne sa dobre zabával, to je hlavné. Skúsim ho pozvať von.

Ahoj Fabien. Ak by sa ti niekedy chcelo, môžeme skočiť na pohárik len my dvaja a pokecať trochu viac.

O hodinku mi príde odpoveď: Veľmi rád.


Ak ste čítali pozorne, zrejme už viete, do čoho som sa zamotala...
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Bianka Bianka | 28. prosince 2011 v 13:39 | Reagovat

dobre sa čítajú tieto tvoje zážitky :D už čakám na ďalší článok ako to bude pokračovať :D

2 Natália Natália | 28. prosince 2011 v 17:09 | Reagovat

Nikdy som žiadny komentár nenapísala, ale toto je stav núdze: Nenapínaj toľko! :D

3 Lenka Lenka | Web | 28. prosince 2011 v 17:40 | Reagovat

Jsem zvědavá na pokračování... :-)

4 dominika dominika | 28. prosince 2011 v 19:50 | Reagovat

ha-ha... vidím že si to šťastne prežila, tak som rada.. ale naozaj sa neviem dočkať ďalšieho článku :) :D

5 MissMarta MissMarta | 28. prosince 2011 v 20:26 | Reagovat

:-D  :-D aj ja som zvedavaa na pokracovanie haha :-D

6 murcatko murcatko | Web | 30. prosince 2011 v 16:42 | Reagovat

Tak toto by sa určite stalo aj mne! :D:D
Moja pamäť na mená, tváre a osobné informácie nových ľudí, je mizerná :D

7 Romana T. Romana T. | Web | 2. ledna 2012 v 22:49 | Reagovat

Ďakujem ľudia! :-D

8 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 4:35 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama