Ako nám zo snehu prechladli duše

15. ledna 2012 v 12:44 | Romana |  Ľudia
Rada by som napísala, že toto bol jediný konflikt, ktorý bolo treba vyriešiť. Že hneď potom sme si našli cestu jeden k druhému, spoznali sa lepšie a začali mať radi rovnaké veci. Naučili sa rešpektovať jeden druhého a keď sme spolu neboli, navzájom sme sa na seba tešili. Že už premýšľame nad spoločným bývaním, že sa učí po slovensky a že tohto Valentína, ako aj všetky ostatné, strávime spolu.

Ale to by bola lož.



Ostalo mi dosť pekných spomienok. Ako napríklad z toho týždňa, kedy mali zákazku v censtre Ženevy. Poobede som vzala kočík, Marion a šli sme ho počkať, kým o 16:00 neskončí. Potom som mu ukázala, ako držať bábo, ako ju nakŕmiť a potom ju podržať tak, aby si odgrgla. Malá sa cítila pri ňom dobre, myslím, že do veľkej miery preto, lebo mal mierne pichľavú bradu ako jej ocino. Potom sme ju kočíkovali a ak sme si na chvíľku sadli, prihovárali sa nám ľudia, vraj akú máme peknú dcérku.

Keď sa s nami jeden pán začal baviť o jasliach, Fabien zahlásil:
"Tuto to treba nahlásiť rok dopredu, že budete mať dieťa. Inak sa vám v jasliach miesto neujde. Ale my si radšej najmeme aupair."

A potom, ako ma na výročie prvého mesiaca spolu pozval do thaiskej reštaurácie. Zo silného vína sme hneď zaspali a na druhý deň nám bolo z toho jedla obom ohromne zle.

Fondue s jeho kamarátmi. Všetky večere, čo sme spolu zjedli. Všetko, čo som sa od neho v kuchyni naučila.

Raz sme dokonca večerali spolu s mojou hosťovskou rodinou. Bol veľmi šťastný. A potom mi povedal, že za tie roky, čo žije v regióne, ho prvý raz niekto pozval k sebe na večeru.

No... nechcem byť zlá, ale keď prišiel deň D, t. j. deň, kedy sa náš vzťah skončil, celkom som to aj pochopila.

Hovorí sa, že láska je slepá, ale susedia vidia. Teraz, keď už slepota aj nasledovný žiaľ pominuli, nechápem, ako som s ním mohla vôbec vydržať. A to som si už potajme predstavovala svadobné šaty a už som aj vedela, ako sa budem podpisovať, keď raz prijmem jeho meno.

Doteraz neviem, prečo. Bol to týždeň, ako každý iný, okrem toho, že sme pomaly všetko pripravili na prichádzajúce sviatky - ozdobili jedličku, porozkladali voňavé vetvičky po byte, pokryli okná umelým snehom. Rozmýšľali, čo si kúpime na vianočnú večeru. A podobne

Aj to sobotné ráno týždeň pred Vianocami bolo obyčajné. Dokonca krajšie ako obvykle.
Keď sme sa ráno prebrali. Za oknom bolo bielo. Prvý raz toho roku. Šli sme na romantickú prechádzaku ruka v ruke. Jeho topánky ale neboli nepremokavé a rozhodli sme sa, že sa pôjdeme po nejakých poobzerať, ak bude odteraz vonku takto.

Najedli sme sa, chvíľu pozerali spolu telku a potom vyrazili. Obuv sme vybavili hneď, nanešťastie však bol vedľa športový obchod. Stručné zhrnutie by znelo: strávil doslova hodinu a pol vyberaním si niečoho, čo si ani nechcel kúpiť. Medzitým som sa prešla po obchode asi 5x a to podotýkam, že po želežiarstve je obchod so športovými potrebami pre mňa asi najmenej zaujímavé predajné miesto. Po hodine som už bola fakt naštvaná, prechádzala som sa po okoli, mala som toho dosť. Chcela som stráviť pekný deň spolu. Po hodine a pol som sa naštvaná postavila pred jeho auto a čakala.

Bola by som šla domov, keby som si nenechala okuliare a mobil uňho. A nechcela som jednoducho ísť k nemu busom, zobrať si to a zavrieť sa u seba. To by nič nevyriešilo.

A celkom ma aj škrelo, že obchod bol naozaj 5 min. od môjho domu. Stačilo mi povedať: počuj, chcem si pozrieť toto a toto a viem, že teba to nezaujíma, choď domov, vypi si teplý čaj, keď budem hotový, prídem pre teba.

Keď konečne vyšiel z obchodu, spýtal sa ma, prečo som si nevypýtala kľúče a nesadla si do auta, či som pribrzdená.
Vtedy som ho už fakt začínala mať dosť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 MissMarta MissMarta | 15. ledna 2012 v 20:35 | Reagovat

jezis to mi rpipomenulo jak som bola s tym mojim si chcel kupit tenisky :-D sme presli celu blavu - nic, nakonec sme zaparkovali (teda busom :-D ) v avione (ja som si tam isla kupit jeden pulover) a tam sme to presli tri razy dokolecka a tri razy sme boli v jednom obchode a nakoniec si nic nekupil, som myslela ze ho vtedy zabijem, bo som cela is domov poobede a boli sme tam potom az do vecera! :-? a secko ma bolelo aj krize a naspat do busu som si cela sadnut v buse a on si sadol ze on je unaveny a ja osm si uz nemala kam, lebo som isla ostiknut listky na bus...no skoro ma drblo, som sa snim potom celu cestu domov nevypravala a ani neviem kolko dni potom :-?  :-D ..na jeho stastie som mu odpustila

2 Romana T. Romana T. | Web | 16. ledna 2012 v 8:56 | Reagovat

:-D  :-D  :-D umrem
mala si si sadnúť naňho :D
to sú proste chlapi :D

3 Eva Eva | Web | 18. ledna 2012 v 0:04 | Reagovat

Hmm zaujímavé čítanie, mrzí ma, že to nakoniec nevyšlo, ale možno aj lepšie podľa toho, čo sme sa zatiaľ dočítali. Som zvedavá, čo sa ešte pánovi francúzovi podarilo vyparatiť :-?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama