Boli sme spolu a bolo nám fajn

6. ledna 2012 v 21:03 | Romana |  Ľudia
Vtedy v aute sa ma spýtal, aké je moje obľúbené menu. Povedala som mu, že cordon bleu.
Keď sme sa videli na druhý deň, t. j. v stredu večer, pozval ma k sebe na večeru. Hádajte čo mi pripravil.
Bolo to krásne.


Rovnako sme strávili úžasný večer vo štvrtok a v piatok som uňho rovno zostala. V sobotu ráno som sa prebudila s raňajkami v posteli. Čerstvé croissanty... Ako z filmu.
Jediný obláčik na nebi spočíval v tom, že v ten deň môj drahý sľúbil kamarátovi pomoc so sťahovaním. Ja som sa rozhodla najesť sa s mojou rodinkou a potom ísť do Ženevy. Fabien mi sľúbil, že len čo všetko vynesú hore do bytu, teda okolo 19-20h, mi zavolá s niekde sa stretneme. Večer som sa tak mohla vrátiť k nemu a zasa stráviť pekné okamihy. Spomenul, že kamarát robí kolaudačnú party, ale on sa vraj kvôli mne z toho vykrúti... Tak som bez rozmýšľania nechala kabát uňho, veď po mňa aj tak príde do Ženevy a zohreje ma.

Zjedla som svoju časť fondue, obliekla sa a skočila na bus. Pobehala po meste, po obchodoch a pomaly som už bola ozaj unavená. Fabien však stále nevolal. Vozila som sa náhodne zvolenými autobusovými a električkovými linkami, len aby som zabila čas. Vonku už bolo dosť chladno. Fabien sa ozval až o 19:30, keď som sa už nemala chuť čakať, kým sa ozve a pomaly sa blížila k zastávke, kde som mala prestúpiť na spoj domov.

"Ostanem na párty, dám ti vedieť, dokedy..."

No priznám sa, že som bola trochu sklamaná.

O 21:00 som sa konečne dovalila do svojej teplej izbičky a padla na posteľ, vyčerpaná chodením a zimou. Už som bola takmer v Sníčkove, keď zrazu vidím sms:

"Prídeš tak okolo 23:00?"

Nevedela som kam a nemala som ani chuť o takej hodine chodiť sama po vonku. Povedala som mu, že ma to neláka, som ustatá a ak sa aj stretneme, tak len na to, aby sme si obaja hneď ľahli unavení spať. Dohodli sme sa, že sa uvidíme na druhý deň; sľúbil mi spoločný výlet do Ženevy.

Zaspala som, ale zároveň v podvedomí čakala, že sa mi ozve, čo a ako zajtra. Ráno stále nič. O 7ej mu píšem, nech sa ozve, keď sa zobudí. Nechcela som mu volať, sťahovanie je riadna fuška a treba si oddýchnuť...
O 12tej stále nič. Píšem mu, či sa stratil.

O pol jednej mi volá:

"Ahoj zlato... no stratil som sa... na dne fľaše."

Vysvitlo, že po párty šli všetci na diskotéku a keď som vstávala, on ešte len prišiel domov... A prirodzene, za noc vyprázdnili nejednu fľašu.

Šli sme teda konečne do kina (neustále som si nenápadne skladala 3D okuliare a dívala sa naňho, hovoriac si, že tento sexy chlap je môj) ako sme si predsavzali pár dní dozadu a potom do Ženevy. On v typicky post-alkoholickom stave, ale aj tak to bolo fajn.

"Balil si na diskotéke kočky?"
"No dovoľ..."
"..."
"Ale jedna balila mňa."
"Heej?"
"Hej, Poslal som ju do .... Mám predsa priateľku."

Boli sme spolu a bolo nám dobre.
Až do nasledujúcej stredy, kedy som snáď prvý raz za niekoľko rokov dostala chuť udrieť živého tvora. Jeho.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Veronika K Veronika K | 6. ledna 2012 v 21:10 | Reagovat

great!! ;)..a stale visc a viac napinaveeeee!! pis rychlo dalej prosim, lebo to sa neda vydrzat!! :D ;)

2 Eva Eva | Web | 7. ledna 2012 v 0:52 | Reagovat

Nečítala som síce od začiatku vznikajúcej lásky, ale po prečítaní 3 článkov z tejto témy sa začínam namotávať a tiež byť riadne zvedavá, čo bude ďalej.. 8-O

3 Bianka Bianka | 7. ledna 2012 v 9:51 | Reagovat

joj presne :D

4 MissMarta MissMarta | 7. ledna 2012 v 13:16 | Reagovat

no pis daleej :-D  ty si jak reklama - prerusis v najlepsom :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama