Večer plný zážitkov

31. ledna 2012 v 20:38 | Romana |  Všeobecné
Minulý štvrtok som strávila celkom zaujímavý večer.



Aby som objasnila situáciu, stránka, ktorú často spomínam, t. j. OnVaSortir.com má aj svoje nevýhody. Sú tam ľudia, čo si vytvorili profil, aby sa mohli zúčasťnovať na akciách (napr. ja) a potom takí, čo sa zaregistrovali, len aby si našli profily predstaviteľov opačného pohlavia (85 % muži). teda takzvaní drageurs, baliči. Ja osobne tomu nefandím a obťažuje ma to, dokonca som si už do profilu vložila správičku typu: "Toto nie je Meetic (pozn. slávny francúzsky zoznamovací server). Ak sme sa na nejakej akcii už nestretli alebo ak vás nezaujíma niektorá z tých, čo organizujem, ďakujem, že mi nepíšete."
Očividne si ale chlapci môj profil nečítajú.
Písali mi, aj keď som chodila s Fabienom a mala som tým pádom v profile, že som zadaná.
Takže nepomáha nič.
Ale k veci.

Sprvu som na také správy reagovala a povzbudzovala mladých mužov, nech sa zúčastňujú na stretkách, tí ale stále trvali na tom, že chcú stretnúť iba mňa, tak som jednoducho začala takéto správy ignorovať.

V uplynulý štvrtok som organizovala v jednej blízkej kaviarni zoznamovací večer vrámci OVS (OnVaSortir). Autobus dorazil trochu skôr, tak som sa rozhodla trochu poprechádzať. Zrazu ale pri mne zastaví auto, z neho vyskočí asi 30-ročný chlap a pýta sa ma:

"Pardon, nie si náhodou Romana z OVS?"

Na chvíľu mi hlavou preletelo boldom 46kou napísané a blikajúce WTF. Vtom ho ale potlačila myšlienka, že je to účastník môjho večierka.
Nikdy nepodceňujte boldom 46kou napísané a blikajúce WTF.

"Euh... áno. Prečo?"
No a chlapík spustil, že ma spoznal podľa fotky, čo mám na stránke OVS, že som pdľa neho jednoducho ravissante, že mi na OVS napísal, ale neodpísala som mu... Pýtal sa, odkiaľ som, ako sa mi tu páči, kde pracujem, či by som s ním nešla na kávu...

Nebol mi príliš sympatický a celé ma to trochu zaskočilo. Povedala som mu radšej, že s niekým chodím.

Spýtal sa, či je to vážne.

"Samozrejme," hovorím, "inak by som s ním nebola."

Človek by povedal, že to ho odradí. Ale on okračoval a pýtal sa ma, kam idem teraz, či si nemôžeme ísť niekam sadnúť.
No úprimne, nemohla som mu povedať, že organizujem soirée rencontres, chcel by určite ísť.

Povedala som mu teda, že mám rendez-vous s mojím bývalým, aby sme si vrátili veci a tak.

"Aha..." povedal a ďalej mlel svoje, ako by sme sa mali raz stretnúť, či mu nedám číslo, atď. Samozrejme, že som nemala absolútne chuť dať mu číslo. Nakoniec som to nejako ukecala tak, že nech mi dá vizitku a ak sa náhodou s tým mojím terajším rozídem, hneď mu zavolám. A že sa už ponáhľam, maj sa pekne, ahoj.

Ale je to zarážajúce, že ma len podľa tej jednej fotky spoznal. V profile som spomenula len, že bývam vo France voisine, čo je dosť široký pojem. Trochu to naháňa strach...

Večierok sa vydaril skvele. Až na to, že moja lož sa stala pravdou a zúčastnil sa aj Fabien, ktorý sa akosi pozval sám. Bolo nás tam 12 a on si musel sadnúť práve vedľa mňa. Vrátila som mu čosi, čo som mu chcela poslať po jeho kamarátovi. Posťažoval sa mi, ako sa mu momentálne v ničom nedarí a čo ho všetko trápi. Pozerala som sa naňho a neverila som, že to je ten istý človek, ktorý pre mňa na chvíľu predstavoval celý svet. To, čo mi rozprával, ma nezaujímalo ani trochu, ani som tomu nevenovala pozornosť. Nič, len chlad.
Bála som sa dńa, keď ho znovu uvidím. Strach ale nebol opodstatený. Vojna je už vybojovaná Mrkající

Poviem len toľko, že Fabien je z mestečka Gex. Večierok bol vo Ferney. A Ségny, kde bývam, je na polceste medzi nimi. Už počas večierka, keď som pozerala autobusy, sa mi kamarát Luc ponúkol, že ma odvezie. Luc býva vo Ferney.

Po opustení kaviarne sa chvíľu vybavoval s Fabienom. Postrehla som len útržky:
F: "A si si istý? Zbytočne minieš litre."
L: "Mne to nevadí."

Bolo to predsa len sotva 10 min. cesty, tak sa sa rozhodla prijať takúto milú službu.

"Ale vieš, že si nemusel."
"No... ja mám proste slabosť pre pekné baby z východu."

Po pár minútach:
"A čo sa vlastne stalo medzi tebou a Fabienom? Ešte nedávno si bola taká zamilovaná... čo ťa odradilo?"
"Ja som ho ľúbila, to on ma nechal."

Ešteže sme už boli za kruháčom, inak by asi zabudol točiť.

"Čože? Ja som si bol nabetón istý, že to bolo naopak..."

A tak som mu porozprávala.

"Vieš, Fabien je môj kamarát a tak... Ale priznám sa, že keby som bola dievča, ani by som nad ním neuvažoval. Ak si zoberiem všetkých chalanov s ktorými okrem mňa chodí von, fakt si si vybrala asi najhoršie... Neboli ste príliš kompatibilní a čoskoro nájdeš niekoho omnoho lepšieho."

Odviezol ma až pred dom (Fabien ma vždy nechal v centre) a poďakovala som mu.
Po dlhom čase mi bolo ľahko na duši.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Bianka Bianka | 3. února 2012 v 17:24 | Reagovat

Nikdy nepodceňujte boldom 46kou napísané a blikajúce WTF :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama