Doma

4. března 2012 v 12:53 | Romana |  Všeobecné
Dlho som sa neozvala... akosi na to nebol čas. Bola som totiž na dovolenke. Doma.

Teda záleží, ako slovo dovolenka definujete.
Ja sa z tej mojej spamätávam ešte teraz.



Tento raz ani tak nejde o cestovanie: išla som (prvý raz) lietadlom, takže cesta ani veľmi dlho netrvala. Aj keď teda obavy z prvého vzlietnutia v živote ma tak vyčerpali, že keď už som sa stúpajúc každou sekundou vzďaľovala svetlám Ženevy, zaspala som od únavy. Na viedenskom letiasku ma už čakal kamarát (keďže rodičia sa bez akéhokoľvek logického dôvodu sprostili morálnej povinnosti prísť ma čakať na letisko - aj keď tým lepšie pre mňa, aspoň mám výhovorku, prečo nechodiť často domov).

A tak som sa, aj keď len na pár dní, snažila zasa stať Slovenkou. Pretože teraz nie som poriadne ani jedno, ani to druhé a niet nič horšie ako podobný stav. Dozvedela som sa dokonca, že počas dlhšieho prehovoru v slovenčine začínam račkovať.

A priznám sa, bolo to čudné. Miesta, kde som strávila prakticky celý život, vo mne nevyvolávali takmer žiadnu nostalgiu. V obchodoch nebol pastis. A ľudia okolo mňa nahlas grgali, pili z fľaše, jedli z hrnca a mľaskali (trochu mi to pripomenulo Bienvenu chez les ch'timi Smějící se). A teta v poistovni, kde som si chcela dať preplatiť zdravotnú starostlivosť poskytnutú v zahraničí, celé dni a celé hodiny ignorovala moje telefonáty, aj keď podľa uja vrátnika bola istotne v práci a aj keď si platím drahé poistné. A ja si hovorím WTF is this s**t??!

A potom som začala tráviť dni aj večery vonku s kamarátmi, kamarátkami, sesternicami, sestrou a jej malým synom... A pochopila som, že tu mám nejaké korene. Nech bývam kdekoľvek. Maličký synovec Lukáško sa na mňa podozrievavo pozeral, nebol si istý, kto som, lebo ma predsa len 4 mesiace nevidel. Potom ale skríkol "Romanka!" a už bolo dobre. Dával mi božteky, stískal ma, hrali sme sa, dávala som mu jesť. Od neho sa mi naozaj ťažko odchádzalo.

Pastis som vymenila za Huberta. A Borovičku, ale to je samostatný príbeh.

Z hrnca som jesť znovu nezačala, popravde s jedením do bolo všelijaké. Po príchode som sa vypchala mojimi obľúbenými a na tuk bohatými jedlami. Potom mi dva dni bolo zle od zmeny jedálnička a snažila som sa ignorovať všetky tie vyrážky na brade. A potom sa to všetko zasa dalo do normálu... Viac menej. Neraz som bola u sestry, ktorá sa od svadby naučila naozaj dobre variť. A u babky - veď to poznáte. Tak som sa vrátila do Ženevy so všetkým, čo som v nej schudla a aj niečím navyše. Momentálne pracujem na tom, aby to zmizlo!

Čo sa týka poisťovne, povedala som si, že si nenechám, ľudovo povedané, na hlavu s..ť a zavolala som na ústredňu. Tam mi vysvetlili, ako si papere skompletizovať a kde v pobočke ich stačí nechať.

Čo sa mi ale naozaj páčilo počas môjho pobytu boli ceny. Varená čokoláda v miestnej čokoládnovi za 3 eurá mi pripadala lacná. Pizza za 5 eur tiež. Môj nákup, pozostávajúci z acidka, keksov 1, keksov 2 a cottage cheesu za 2,19 eur mi pripadal ako zadarmo. Urobila som teda nájazd do Jednoty a kúpila si silónky za 0,89 eur na celé leto. A v sekáči dvoje rifle dokopy za 13,50. Vo Švajčiarsku by boli asi trikrát drahšie a ešte k tomu škaredé.

A samozrejme, urobila som si zásoby medoviny. Tuto ju nepoznajú a preto má nevyčísliteľnú hodnotu. A milujem ju.

So všetkými som sa rozlúčila, netušiac, kedy sa vrátim.
Na poslednú chvíľu som strčila do batoha môj vysokoškolský diplom.
Možno mi tu na niečo bude. Prinajhoršom si s ním zakúrim. Mrkající
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Milada Milada | 6. března 2012 v 21:38 | Reagovat

Aj ja som dnes bola bojovat za navrat penazi (ktore skoncili u nepeknych francuzikovskych lekarov) do mojej penazenky!!Nastastie, ked si odmyslim 2 hodiny cakania, teta bola prijemna a ani nijak neprotestovala :)

2 MissMarta MissMarta | 8. března 2012 v 20:01 | Reagovat

ty tusim nemas nejaky vrely vztah s rodicmi co? :-? preco?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama