Preco som si zrusila Facebook

15. srpna 2012 v 20:37 | Romana |  Všeobecné

Vacsina ludi, co poznam, hovori, ze bez FB by sa asi zblaznili. Poznam vsak aj takych, co konto nemaju a ani si ho neplanuju vytvorit. A zopar ludi, ktori ho mali a zrusili ho.




Dovody sa roznia: neviem server pouzivat, travim tam privela casu, nic na stranke poriadne nefunguje. Vacsinou vsak ide o ludi, ktori na serveri vydrzali max. rok. Dovolujem si vam teda vysvetlit moje dovody, ktore sa pozbierali v priebehu dlhych 5 rokov, co Facebook pouzivam.


V prvom rade priznavam, ze nepatrim medzi ludi, ktori maju dobry pocit z toho, davat osobne udaje na net. Aj ked udajne to vidia len priatelia. Ked som teda v nadseni pri zakladani uctu vyplnla skoro vsetky kolonky, casom som ich odstranovala a odstranovala, az nakoniec ostalo len miesto povodu a momentalneho pobytu. A samozrejme, moje meno.

Sprvu mi to az tak nevadilo: ak zadam co najviac informacii, ludia, co som poznala ci poznam ma o to lahsie najdu. O to mi slo v prvom rade. Byt blizsie k ostatnym, mat pravidelne spravy o ludoch, co nemam sancu vidat, sem-tam nejaka ta fotka, aby som videla, ako sa zmenili... A naivne som verila, ze sa tak snad zblizim s vlastnou rodinou.

Sprvu ma to bavilo, komunikovat s ludmi a vediet, co zazivaju. Po case som vsak zacala mat pocit, ze mi ostatni pisu len vtedy, ked nieco potrebuju a pravidelne chatujem mozno tak s dvomi osobami. Namiesto toho mi stale na stene vyskakovali fotky a statusy od ludi, ktori ma az tak nezaujimali. Najhorsie na tom bolo, ze tie fotky boli stale take iste, milovnici maciek davali nekonecne albumy maciek, zamilovana kamaratka prdala asi million fotiek, kde sa bozkava so svojim priatelom a "party" kamaratky neustale pridavali zabery, kde v nejakom bare drzia poharik, menili sa len ludia, saty a obsah pohara. Ta hrstka ludi, ktori mi boli ozaj blizki, bud takmer nikdy nic nepridavali alebo ani konto nemali.

Obcas som zdielala nieco aj ja, malokedy si to vsak niekto vsimol si okomentoval. Nutne som sa teda zamyslala nad tym, ci ma zaujimaju nudne veci alebo ja sama nikoho nezaujimam. A uplne ma vytacali statusy "priatelov" v style: "Och, toto je hrozne..." "Preco sa toto muselo stat..." alebo podobne hlasky, od ktorych autor necaka nic ine, len mraky ludi, ktori mu hned zacnu vypisovat, co sa to len strasne deje.

A potom osobky, co na FB popisuju cely den. Vstal som, napapal som sa, super som si zaplaval, idem spinuskat. A nezabudnime vagne statusy viazane na mimofacebookovy kontext. Obcas som si dovolila spytat sa, co to znamena, odpovede com sa nedockala nikdy. A necitte sa potom ako blb.

Raz za cas som dostala chut spytat sa jednej z tych osob, co ma od zakladky nevideli a pridali si ma, ako sa ma, co studuje, co planuje do buducna... ale vzdy som bola odpisana, ze na virtualny rozhovor ci realne stretko proste nemaju cas.

Zvlast ma iritovali rozne stranky a skupiny. Neviem, co presne som cakala, ked som sa do nich pridavala, urcite vsak nie neustale reklamy a ine otravne prispevky. Podobne s hrami. Priznavam, ze asi rok som ficala na FarmVille, ale potom mi doslo, aka je to neskutocna strata casu (pre niektorych aj penazi) a nechala som to tak. Mysel sa mi vsak uplne zastavovala na ludoch, co hrali asi vsetky dostupne hry... Na druhej strane, moj momentalny priatel vo videohrach stravil takmer cely doterajsi zivot a je to skvely clovek, takze nikoho nesudim!

Samozrejme, s rodinou som sa nijako nezblizila, jediny clovek, co sa ma raz za cas nezistne spytal, ako sa mam a co porabam, bola moja sesternica; zvysok si na mna spomenul, akurat ak bolo treba nieco prelozit ci podobne.

Najsmutnejsie na tom je, ze i napriek tomu vsetkemu som tam travila hodiny casu.

Ked som sa spytala mojho mileho, preco vlastne nema Facebook, povedal:
"Vzdy mi pripadalo, ze to je pre ludi, co sa radi chvastaju..."
Potom dodal: "...a viem, ze by som tam travil vsetok moj volny cas."
Pravda pravduca.

Neberte to v zlom, mam rada macky, vecierky, sama mam priatela, ktory je pre mna jedinecny a obcas si zahram aj nejaku tu hru... Ale od Facebooku som ocividne ocakavala privela. Alebo ho mozno len neviem pouzivat. A problematickost zmazania konta mi k dobremu pocitu tiez nepomahala.

Tak som si jednoducho povedala, ze to necham tak. Komu budem chybat, ten si ma najde aj inak. I ja si ich najdem. Verim teda, ze i napriek neexistencii skupiny Pas de Fromage pour Toi na FB si cestu k mojmu blogu obcas najdete.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Eva Eva | Web | 3. září 2012 v 18:30 | Reagovat

Našla som si, keďže na svojom blogu som si vytvorila odkaz :D Nuž ale som v niekoľko mesačnom sklze, pretože ani na svoj blog som tak dlho nezašla :-/ ale tu vždy dačo pekné nájdem, tak to pôjdem preňúrať, čo sa nové udialo...

A k tomu FB chápem, hoci sama by som to nespravila. Ja tam už chodievam málo. Status zmením len raz za čas a skôr som zvedavá len na eventy od kamarátov s ktorými sa bohužial už stretávame málo a takúto dáku akciu je škoda zmeškať (hlavne, keď mne je problém sa zväčša dovolať, tak to väčšina vzdala :D)a info so zopár skupín, v ktorých som členom, pretože v mojom živote dačo znamenajú...a fajn vec je aj to, že minimálne z fotiek a statusov mám trošku info o luďoch z druhého konca planéty, s ktorými by som asi už dnes v kontakte nebola, keďže si zvykneme napísať raz za pol roka :D mne to tak však vyhovuje a hlavne máme o čom, keď vidíme, čo ten druhý robil.
Sto ludí sto chutí.
Mám tiež dosť problém s tými údajmi, ale vždy si poviem, že kto chce si zistí aj bez FB, dnes to nie je taký problém.

takže držím palec s abstinovaním od Ksichtbooku ;-)

2 xy xy | 11. května 2013 v 20:33 | Reagovat

ahoj, super blog, nove prispevky nechystas?

3 murcatko murcatko | 22. května 2013 v 16:20 | Reagovat

tiež by som sa potešil novým článkom :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama